Zo spoločnej hrobky niekoľkých augustiniánskych opátov exhumovali vedci z
Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) ostatky Mendela už v júni,
informovala v utorok stanica ČT24.
Z pozostatkov odobrali vzorky DNA so zámerom vykonať genetický rozbor a
spracovať chcú aj celý jeho genóm. Vďaka tomu bude možné určiť, k akým
chorobám mal učenec sklony.
"Z kostrových pozostatkov dnes vieme určiť, či ľudia mali zvýšené
riziko tvorby trombózy, laktózovú intoleranciu, dispozíciu na celiakiu
či hypertenziu," vysvetlil genetik z Prírodovedeckej fakulty MUNI Omar Šerý.
"Zo vzoriek sa dá vyčítať takmer to isté, čo by sme zistili, keby sme odobrali krv živému človeku," doplnil forenzný genetik z Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (UPOL) Jiří Drábek.
Výskum je komplikovaný a sprevádza ho množstvo právnych aj etických
otázok. Exhumáciu ostatkov Mendela preto muselo povoliť vedenie
augustiniánskeho rádu.
"Dali sme žiadosť do Ríma nášmu hlavnému predstavenému a on súhlasil," uviedol delegát augustiniánov v Česku Juan Provecho.
Ostatky Gregora Mendela vrátia odborníci do hrobky na Ústrednom
cintoríne začiatkom novembra. Kde sa budú dovtedy nachádzať, však z
bezpečnostných dôvodov nezverejnili.
Od narodenia Gregora Mendela uplynie na budúci rok v júli 200 rokov.
Budú mu venované oslavy v priestoroch augustiniánskeho opátstva a na
Mendelovom námestí v Brne.
Medzi plánovanými akciami sú napríklad koncerty svetových umelcov,
dokončenie obnovy Mendelovho skleníka alebo celosvetová vedecká
konferencia s účasťou nositeľov Nobelovej ceny. Okrem toho bude na
programe aj odhalenie Mendelovej sochy.